Určite ste si už všimli aj vy, že sebavedomie sa stáva v dnešnej dobe modlou. Sebavedomí ľudia majú úspech zaručený, preto všade na sociálnych sieťach, ale aj v médiách nás vyzývajú k jeho posilneniu.

Škála sebavedomia je široká,

počnúc aroganciou a končiac ľuďmi s komplexom menejcennosti, ktorí si sami seba nevážia. Majú pocit, že nedokážu naplniť svoje možnosti, dosiahnuť svoje potreby. Títo ľudia majú často problémy so svojím fyzickým vzhľadom napriek tomu, že ten sa nedá objektívne posúdiť.

Neexistuje žiadna šablóna na posúdenie krásy.

Nikto nie je dokonalý a na každom sa dá nájsť niečo krásne a niečo, čo sa mu dá vyčítať. 
Ľudia trpiaci komplexom menejcennosti doslova závisia od hodnotenia druhých.Trpia úzkostným strachom, aby sa niekoho nedotkli. Aj preto majú veľký problém povedať nie. Veľkým problémom týchto ľudí jej aj kritika.

Nedokážu ju objektívne prijať.

Vnímajú kritiku ako totálne zhodenie a odsúdenie.

Každý, kto trpí komplexom menejcennosti, by si mal uvedomiť že:

  • Názor druhých je častokrát len projekciou jeho vlastného prežívania a vnímania seba samého.
  • To, čo si o nás myslia druhí, nemôžeme ovplyvniť, pretože ich názor vychádza z ich vlastnej skúsenosti.
  • Nikto nie je dokonalý, všetci máme svoje nedostatky.
  • Nikto sa nemôže páčiť každému.
  • Akým právom nás niekto súdi?
  • To, čo o nás hovoria druhí, svedčí skôr o nich
  • Vždy sa nájde niekto lepší a schopnejší od nás.

(Podľa H. Mathieu: Zvýšte si svoje sebavedomie, Grada) Čo ovplyvňuje naše sebavedomie?

Je to výchova rodičov, ktorá priamo  a výrazne ovplyvňuje to, do akej miery budeme sebavedomí, presvedčení o vlastných schopnostiach a hodnote. Naše hodnotenie počúvame najprv od našich rodičov a detí okolo seba a postupne sa s ním stotožňujeme.

Ak bola naša výchova príliš prísna, prinášame si do života pocit, že nič nevieme urobiť tak dobre ako druhí, ktorí sú krajší a schopnejší od nás.
Ak naopak, žijeme v rodine, kde nás každý za všetko chváli, veríme, že sme schopnejší ako tí druhí a nič pre nás nie je problém.


Ale, aby sme nedávali za všetko vinu len rodičom, niekedy naše sebahodnotenie ovplyvňujú aj naše negatívne skúsenosti. Veľké sklamanie a neúspech, alebo zraňujúci vzťah, vedia do značnej miery otriasť naším sebavedomím.


Martin Perry v knihe Sebavedomie píše, že mať sebavedomie znamená veriť si vo všetkom čo urobiť dokážeme a nestarať sa o to, čo urobiť nemôžeme. ,,Prirodzené sebavedomie je stav pokoja, ktorý začína v mysli. Žiadne rušenie zvonka, žiadne pochybnosti, alebo porovnávanie sa s druhými, žiadny strach z omylov, žiadne obavy z toho čo si ostatní pomyslia. „

Vidieť sám seba realisticky, byť pokojný a vyrovnaný, spokojný sám so sebou, bez potreby zvyšovania svoje sebahodnoty na úkor druhých, je známkou zdravého sebavedomia.


Predstierané sebavedomie vyznačujúce sa  aroganciou, prehnanosťou, hlučnosťou, je len maskou, zakrývajúcou pochybnosti o sebe samom. Nadradenosť tiež nie je riešením nedostatku sebavedomia a svedčí skôr o komplexe menejcennosti.

Ako s komplexom menejcennosti bojovať?


Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá. Účinným riešením môže byť psychoterapia. pomôže nám odhaliť príčiny nášho komplexu menejcennosti a zmeniť spôsob nášho myslenia. Pomôže nám uvedomiť si, v čom sme úspešní a jedineční.
Každý človek je hodnotné, unikátne dielo, malý zázrak.

Prijmime sa takí, akí sme a majme sa radi. Urobme si zo seba samého, svojho spojenca.