Každý rozchod je nepríjemný pre obe strany, nezávisle na tom, ktorý z partnerov ho spôsobil.
Psychológia rozlišuje tri fázy reakcie na rozchod:
- V 1. fáze pochybnosti, či to ten druhý myslí naozaj vážne, strieda pocit krutej reality. Desí nás fakt, že nám neostane nič iné, len sa s tým zmieriť.
- V 2. fáze s uvedomením si krivdy a pocitu ublíženia vzrastá pocit túžby po pomste.
- Až v 3. fáze prichádza pocit zmierenia a čosi ako snaha o odpustenie.
Rozhodujúce je aj to, či je rozchod dôsledkom dlhodobej krízy, alebo ide o rozchod z čistého neba. Vyrovnávacie mechanizmy sú oveľa efektívnejšie, ak opustený pozná konkrétnu príčinu, ktorá je navyše pochopiteľná a má logický zmysel.
,,V každom prípade veľmi pomáha nájsť si po rozchode čo najskôr čas a priestor na trúchlenie, a prežiť si to“,- radia psychológovia.
Je samozrejme prirodzené, že jednotlivé fázy vyrovnávania sa z rozchodom, prežíva každý inak. Niekto plače, niekto vyhlasuje, že už nikdy v živote nechce mať partnerský vzťah a niekto si užíva slobodu naplno, každý deň s iným partnerom, čo sa rozhodne neodporúča.
Prvé tri mesiace po rozchode sa smútok strieda s nádejou a depresia so zlosťou. V správaní dominuje psychická labilita. Dôležité je ujasniť si, čo bolo pre nás v minulom vzťahu najvýznamnejšie a čo potrebujeme aj naďalej. Niekedy je rozchod len potvrdením toho, čo človek tušil už dávno, že vo vzťahu je už len preto, lebo nedokáže urobiť vlastné rozhodnutie. V tom prípade by človek mal byť vďačný za partnerovo rozhodnutie opustiť ho.
Podľa odborníkov po rozchode by človek mal zostať nejaký čas sám, aby sa zacelili rany a aby si ujasnil predstavu o svojej budúcnosti.
Vrhnúť sa bezhlavo do vzťahu ďalšieho, hoci nie vážneho, nie je rozumné riešenie. Aby sa rana zahojila a aby sa človek vyrovnal s pocitmi zlyhania a zanalyzoval svoju situáciu, môže trvať pol roka až rok. Dôležité je zodpovedne zvážiť, čo ďalej so životom a až keď si zodpovie na všetky svoje otázky, je čas obzerať sa po druhom partnerovi.
Všetky začiatky sú ťažké a najmä tie po rozchode.
Ak to však trvá príliš dlho a človek stále nedokáže z minulosti urobiť ten prvý krok, niečo nie je v poriadku. Pestovať si spomienky nie je zlé, každý má svoj fantazijný svet v menšej či väčšej miere, ale je dôležité mať to pod kontrolou a udržiavať si zdravé hranice. Naše predstavy nesmú mať nad nami navrch, pretože realita nám unikne a nič nám neude fungovať. Ak má opustený človek stále tendenciu myslieť neustále na svojho expartnera, dokonca sa snaží ho kontaktovať, alebo má aj po roku od rozchodu pocity neukončenia vzťahu a nespravodlivosti, nie je schopný nadviazať a udržať si nový vzťah, mal by zvážiť konzultáciu s odborníkom.
Všeobecne panuje názor, že ženy po rozchode trpia viac. O to viac sú však prekvapivé výsledky výskumu bádateľov z Univerzity Winston – Salem v Severnej Karolíne, ktorí prišli na to, že muži sú podľa všetkého citlivejší ako sa môže zdať a že pri rozchodoch trpia viac ako ženy. Pravdepodobne je to tým, že sú viac sústredení na svoju partnerku, kým ženy majú na stretávanie oveľa širší okruh ľudí. Rozchod tak mužom spôsobuje oveľa hlbší pocit sociálnej izolácie, ktorý môže viesť k trvalému emočnému stresu – tvrdia psychológovia. Samozrejme všetkých mužov do jedného vreca hádzať nemôžeme. Ich prežívanie rozchodu závisí v značnej miere od toho, či ich opustí iba milenka, priateľka alebo dlhoročná priateľka, na dĺžke vzťahu, ich veku a na ďalších okolnostiach.
Pre nikoho nie je ľahké sa z rozchodom vyrovnať a začať myslieť na svojho expriateľa skutočne ako na bývalého. Len tí, ktorí si to prežili vedia, ako dlho sa rany na duši hoja. Ale ako stará múdrosť hovorí :
,,Všetko zahojí čas…“
Mohlo by vás zaujímať:
